Pekný deň,
s odstupom niekoľkých dní sa opäť prihováram všetkým nadšencom našej spoločnej expedície nazvanej Horehronie.Budem sa opakovať,lebo pri zvítaní sa s deťmi som akurát stihla povedať,že asi snívam,keď som ich uvidela u nás,na našom dvore.Rovnako ani dnes sa mi akosi nechce veriť,že sme spolu boli.Víkend ubehol neuveriteľne rýchlo a už na spoločné chvíle len spomíname. Bolo to celé o radosti,energii,priateľstve.Mám veľkú radosť z toho,že nám to vyšlo tak ako sme si plánovali,hlavne sa nikomu nič zlé neprihodilo,pomáhali sme si navzájom,užívali ako jedna rodina. Decká sú fantastické,rodičom gratulujem a najviac rodičom ďakujem za dôveru,že svoje poklady zverili do rúk nám,pani učiteľke,mne a mojej rodine.Andulka bola naše slniečko,pán šofér bol obetavý a slúžil miestami ako koníček na nosenie toho najvzácnejšieho,najmladšej Andulky. Zvládli sme aj s rezervou energie neustály pohyb a spoznali sme tak nielen seba,ale i okolie,či niektoré z pozoruhodností v okolí nášho mestečka Tisovec. Až mi je ľúto,že to netrvá aj dnes.Pani učiteľke patrí veľká vďaka,jej osobnosť má obrovský rozmer,ona je tou pomysliteľnou rukou,ktorá spája a pomáha,ona stojí a stála trvale päť rokov v pozadí tých krásnych zážitkov a poznaní,s ktorými sa delila s našime deťmi. Veľmi jej ďakujem,patrí jej môj obdiv a úcta. Všetkých pekne pozdravujem a prajem úspešné ukončenie posledného spoločného študijného roka s pani učiteľkou Andrejkou. Je mi za vami smutno,starká Valika